• ADHD

           

          Príznaky ADHD sú viac viditeľné, a preto sa ADHD aj skôr odhalí, pretože tieto deti sú neposedné, pôsobia nevychovane alebo rozmaznane. Naopak deti s ADD sú označované za veľmi dobré, pokojné, ale niekedy veľmi pomalé. Deti s ADD mávajú podobne ako deti s ADHD problémy s učením. Tieto problémy vznikajú hlavne preto, lebo často nedokončia úlohu do konca, v myšlienkach zabehnú niekde inde, ako by mali, a tak na okolie často pôsobia zasnene. V škole sa ich problémy najčastejšie prejavujú tak, že odovzdajú nedokončenú písomnú prácu alebo keď ich učiteľ vyvolá čítať, nevedia, kde spolužiak s čítaním  prestal. Keď píšu diktát, buď sa sústredia na krásne písmo, alebo na pravopis. Na obidve veci sa nevedia sústrediť.

          „Deti s ADD rozhodne nie  sú hlúpe. Práve naopak. Často majú vyššiu inteligenciu a v určitých oblastiach sú veľmi nadané, ale svoj potenciál kvôli poruche nedokážu dostatočne využiť. Niekedy sa v úlohách strácajú, nedokážu sa rozhodnúť, čo je priorita, čomu majú dať prednosť, ako postupovať. Robia unáhlené rozhodnutia, jednajú impulzívne.“

           

          Ako prebudiť deti s ADD?

          1. K deťom pristupujte pokojne.
          2. Dávajte jasné a zrozumiteľné pokyny.
          3. Školákom zaveďte diár, do ktorého si farebne zapisujú dôležité veci, a to v poradí od najdôležitejšej veci až po tie menej dôležité.
          4. Zistite, v akom prostredí sa dieťaťu najlepšie učí.
          5. Netrestajte ho za veci, ktoré nemôže ovplyvniť.
          6. Zistite, či  dieťaťu pri učení vyhovuje viac hovorené slovo alebo čítanie.
          7. Nezabúdajte, že každé dieťa je jedinečné, a tak každému dieťaťu vyhovuje niečo iné.

           

          Najideálnejšie je však navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde odborníci rodičom presne poradia, ako k dieťaťu s ADD pristupovať, ako sa s ním učiť a rozvíjať v ňom potenciál, ktorý v sebe má.

           

          ADHD – ATTENTION DEFICIT HYPERACTIVE DISORDER

          je porucha správania sa, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa.

          ADHD označujeme klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady i ťažkosti ako extrémny nepokoj či hyperaktivita.

          IDE O NEUROVÝVOJOVÚ PORUCHU.

          Táto porucha je často pre rodinu veľkým bremenom. Zvláštne správanie dieťaťa rodina považuje často z nevedomosti za chyby vo výchove. K ťažkej úlohe výchovy dieťaťa s ADHD sa pridružuje aj odmietavý postoj okolitého sveta, ktorý môže viesť k psychickému tlaku na všetkých členov rodiny.

          ADHD má mnoho podôb a vyskytuje sa napríklad spolu s hyperaktivitou (ADHD) alebo bez nej (ADD).

          ADHD má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Narušená schopnosť sústredenej pozornosti, nadmerná aktivita a impulzivita u týchto detí je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu. Zistilo sa, že na vzniku príznakov sa podieľa narušený metabolizmus látok, ktoré prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami, a to dopamínu a noradrenalínu.

          ZÁKLADNÉ PRÍZNAKY ADHD

          Na spoľahlivé stanovenie diagnózy je potrebné pozorné sledovanie dieťaťa a jeho vývinu.

          U hyperkinetického syndrómu ide o pomerne ťažko diagnostikovateľnú poruchu, aj keď existujú jasné príznaky poruchy. Ide hlavne o poruchy sústredenia:

          • neschopnosť sústrediť sa na podrobnosti;
          • ťažkosti so zachovaním pozornosti pri plnení úloh alebo pri hre, pri rozhovore sa zdá, akoby dieťa nepočúvalo, dieťa nepostupuje podľa pokynov, má ťažkosti s rozvrhnutím úloh a činností, vyhýba sa úlohám, ktoré vyžadujú neprerušovanú duševnú prácu, často stráca veci, ktoré potrebuje, ľahko sa pri práci rozptýli, v každodennej činnosti je zábudlivé.
          • Ďalším príznakom je hyperaktivita. Dieťa sa často s niečím pohráva, je neposedné, zdvihne sa zo svojho miesta v situácii, v ktorej by malo sedieť, začne pobehovať bez ohľadu na situáciu, nedokáže sa potichu hrať, má zvýšený rečový prejav a je neustále v pohybe.
          • Prejavom ADHD je aj impulzivita – dieťa vyhŕkne odpoveď pred dokončením otázky, nedokáže čakať, kým príde na rad, často prerušuje a vyrušuje ostatných.

          ADHD ovplyvňuje správanie dieťaťa odkedy sa ráno zobudí, počas celého dňa, v škole, pri popoludňajších aktivitách aj večer doma. Dieťa aj jeho rodina má problémy aj s jeho večerným zaspávaním a spánkom.

          AKO ROZPOZNAŤ ADHD?

          Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu môžeme pozorovať už v dojčenskom veku.

          Charakteristická je zvýšená aktivita, nepravidelný rytmus spania a bdenia alebo málo spánku a veľa kriku a málo rozprávania. Aj dotyková citlivosť a očný kontakt sa prejavujú inak ako u zdravých detí. Aktivita je zvýšená.

          Diagnózu ale nie je možné stanoviť pred tretím rokom života dieťaťa. Aj neskôr je ťažké jednoznačne stanoviť, či ide o poruchu ADHD.

          PREDŠKOLSKÝ A ŠKOLSKÝ VEK S ADHD

          V predškolskom veku, medzi tretím a šiestym rokom, sú viditeľnými symptómami známky motorického nepokoja. Hlavne v hravých situáciách má dieťa problém pokojne a vytrvalo vydržať. Aj výbuchy zlosti a nedodržiavanie hraníc patria k faktorom, ktoré vedia urobiť zo všedného dňa v škôlke problematický.

          Oneskorenia môžeme nájsť prakticky vo všetkých oblastiach detského vývinu: v plánovaní a riadení činností, v hrubej a jemnej motorike, čo je viditeľné hlavne pri kreslení.

          Riziko úrazu je v porovnaní s inými deťmi niekoľkonásobne vyššie. U dieťaťa s ADHD v spojení s hyperaktivitou do veku približne troch rokov je nevyhnutná neustála kontrola a dozor dospelého, aby sme predišli nepríjemným úrazom.

          V školskom veku začínajú „skutočné“ problémy. Požiadavky na dieťa sa stupňujú, dieťa má problémy sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať aj dokončiť začaté úlohy. Výsledkom sú slabé výkony, problémy s čítaním, písaním aj počítaním.

          Hyperaktívne deti majú v tomto období veľké problémy, lebo stanovený rozvrh hodín od nich očakáva prispôsobivé správanie. Chodenie po triede počas vyučovania alebo neustále rečnenie so susedom začnú učitelia i ostatné deti skôr či neskôr považovať za nepríjemné.

          Dochádza aj k mnohým konfliktom s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita a explodujúce, impulzívne správanie sťažujú sociálne kontakty. Nediagnostikovaný ADHD školák často vôbec nie je schopný zúčastniť sa vyučovania dlhší čas. Každý šum aj pohyb v triede na neho pôsobí odpútavajúco. Domáce úlohy mu trvajú veľmi dlho a deti „ulietavajú“ do svojho sveta fantázie.

          Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. Získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia nič poriadne urobiť, sú neustále kritizované a korigované. K tomu sa pridávajú v mnohých prípadoch aj školské neúspechy, lebo chýbajúca pozornosť často vedie k zlým výsledkom.

           

          DETI A MLÁDEŽ POSTIHNUTÉ ADHD SÚ VŠAK AJ VEĽMI SENZIBILNÉ A MAJÚ AJ SVOJE SILNÉ STRÁNKY.

          Často bývajú veľmi kreatívne a plné fantázie, vycítia náladu a jej zmeny a oplývajú nesmiernou ochotou pomôcť. Majú obrovský zmysel pre spravodlivosť. Vedia sa pripútať k nejakej téme, vhĺbiť sa do nej a získať obdivuhodné výsledky a poznatky.

          Zdroje:

          • MUDr. František Bröhmer, Klinika detskej psychiatrie, DFNsP a LF UK Bratislava: Čo je to ADHD, Bratislava 2010
          • MUDr. Ján Šuba, pedopsychiater, OZ Duševné zdravie detí Bratislava: Dopad ADHD, Bratislava 2010
          • Tlačový materiál: ADHD – porucha ktorá zasahuje do celého života dieťaťa, Bratislava Február 2010