• PRE RODIČOV

          CVIČENIA S DEŤMI    

          ( určené pre predškolákov )

           

          Matematické predstavy


          Cieľom týchto cvičení je zvládnuť základy na utváranie matematických pojmov. Nacvičujeme porovnávanie veľkostí, porovnávanie množstva (pojmy rovnako, viac, menej), porovnávanie priestorových a časových vzťahov. Orientácia v počte do 10.

          Vhodnými hrami sú:

          • Človeče nehnevaj sa,
          • Domino,
          • triedenie predmetov podľa veľkosti, množstva, tvaru, počtu atď.

          Cvičenia:

          1. Určovanie množstva: Pripravíme pred dieťa 2 hŕbky gombíkov, kociek atď. Pýtame sa: „Kde je viac?…Kde je menej?“ Nezabudnime na 2 hŕbky s rovnakým počtom.
          2. Porovnávanie množstva pomocou grafického znázornenia: Nakreslíme pod seba niekoľko koliesok (10), vedľa potom niekoľko štvorčekov tak, aby dieťa jednotlivé dvojice mohlo spájať čiarami. Po spojení sa pýtame: „Ktorých obrázkov je viac?“ Pri nerovnakom množstve geometrických obrazcov potom zostanú nadpočetné nepárne obrazce a dieťa si názorne uvedomuje pojem množstva.
          3. Hráme: „Človeče, nezlob se“ (Cvičenie orientácie v základnom počte do 6.).
          4. Na voľný list papiera nakreslíme kolieska, štvorce, trojuholníky. Jeden z nich vždy vyplníme určitým počtom bodiek napr. štvorec dvoma, koliesko troma, trojuholník štyrmi. Dieťa potom ostatné voľné obrázky dopĺňa rovnakým počtom bodiek.
          5. Nakreslíme určitý počet geometrických obrazcov na jeden riadok vedľa seba (napr. 5 koliesok, pod to na ďalší riadok 3 štvorce a pod.) a dieťa potom nakreslí rovnaký počet samo.
          6. Cvičíme pojmy hore, dole, uprostred, vezmeme nejaký predmet a dávame ho na rôzne miesta stola. Dieťa hovorí: „Je na stole, je pod stolom“ a pod.
          7. Nakreslíme jednoduchý obrázok alebo vodorovnú čiar a na ňu farebné kolieska, iné pod ňu a dieťa hovorí: „Je nad čiarou, pod čiarou.“ Rovnako môžeme použiť jednoduchý obrázok z detskej knihy či časopisu („Povedz mi, čo vidíš hore…“ „Kde je nakreslený na obrázku …..?“)
          8. Orientácia v číselných vzťahoch do 10. Naučíme dieťa riekanku: 1,2,3,4,5,6,7,8,9, zavrite si chalúpku, vlezie vám tam medveď.
          9. Pripravíme si 3 papiere. Na 2 krajné nedáme nič a na prostredný 4 gombíky. Na prvý voľný papier potom dá dieťa menej gombíkov ako je na prostrednom, na tretí gombíkov viac.
          10. Zoradíme do radu 10 kociek rôznych farieb a pýtame sa: „Koľká kocka je červená?“ „Podaj mi štvrtú kocku!“ ( piatu, druhú, poslednú, hneď za prvou, hneď pred treťou, všetky za druhou, všetky pred štvrtou a pod.).
          11. Pokúšame sa navodiť základné počtové operácie pomocou názoru. „Keď máš 2 kocky (dieťaťu kocky najprv skutočne dáme), koľko budeš mať kociek, keď ti jednu pridáme?“(vezmeme). Použijeme 10 kociek. Ak dieťa pomocou kociek pochopí podstatu sčítania a odčítania, skúšame to isté, ale bez kociek. Dieťa sa pokúša kocky si predstavovať. Pri tomto cvičení neprekračujeme počet 5.

           

          Vlastné cvičenia

           

          Môžete s deťmi vyskúšať nasledujúce cvičenia a hry:

          1. Rozlišovanie vecí podľa jedného znaku:
            1. farby: „Povedz, ktoré veci okolo sú červené?“ (zelené,…)
            2. tvaru: „Hádaj, čo je guľaté, hranaté, obdĺžnikové,“ ap. (guľaté, hranaté …tvaru)
            3. materiálu: „Nájdi, čo je zo skla, dreva, železa,“ atď.
          2. Vymenovanie určitých kategórií podľa jedného podstatného znaku „Budeme si rozprávať, čo všetko rastie na stromoch. Ja poviem jedno slovo, potom zase ty a kto toho viac uhádne.“ Ďalej meníme situácie napr.: kto všetko behá, čo má kolesá, kde žije.
          3. Hra: Letí, letí, všetko letí…
          4. Vymenujte skupinu slov a dieťa má povedať, čo majú spoločné, čím sú rovnaké (pomenovať veci jedným slovom) napr. jablko, hruška, slivka, to je … ovocie, bicykel, motocykel, lietadlo to sú dopravné prostriedky (oblečenie, nábytok, písacie potreby). Ak dieťa v tomto cvičení zlyháva, pracujeme opačne: „Budeme pomenúvať ovocie, ktoré poznáme, ja jedno, ty jedno“ ( dopravné prostriedky, oblečenie atď.) Pri budúcom cvičení doplníme ďalším novým slovom.
          5. Vytvorenie vety z troch slov.
            Povieme 3 slová, napr.: „Janko – lopta – hádzať“ a dieťa z nich vytvorí vetu…“Janko hádže loptu.“
          6. Rozprávať podľa vybraných obrázkov (Slniečko).
          7. Riešenie situácií: „Čo by sa stalo, keby si šiel von v ponožkách?“ (…keby si sa na križovatke nepoobzeral, keby sme šli nakúpiť bez peňazí a pod.). Čo spravíš, keď padneš a rozbiješ si koleno a pod.
          8. Povieme vetu s nesprávnym obsahom a dieťa má poznať, čo je tam zle, napr.: „V lete padá sneh, v zime sa chodíme kúpať.“ „Soľ je sladká, cukor je slaný.

           

          Myslenie

           

          Cieľom týchto cvičení je zvýšiť schopnosť logického uvažovania dieťaťa. Pre rozvoj myslenia je dôležité podporovať dieťa v logickom uvažovaní. Dieťaťu necháme možnosť úlohy samostatne dokončiť, pričom s ním hľadáme možné riešenia. Prípadné neúspechy netrestáme.

          Súčasne s rozvojom myslenia a uvažovania sa rozvíja i reč dieťaťa. K tomu výrazne prispieva i každodenné rozprávanie s dieťaťom, či sme už s ním na prechádzke, nakupujeme a pod. Môžeme s dieťaťom hovoriť o bežných veciach (napr. ideme kúpiť niekoľko vecí, požiadame dieťa, čo nám má pripomenúť – trénujeme tým pamäť a orientáciu v bežných životných situáciách), o tom, čo robilo dieťa v našej neprítomnosti a naopak i my môžeme rozprávať svoje zážitky. Pokúsime sa nepoužívať odpoveď: „Teraz mi daj pokoj, nemám čas!“ Odpovieme na každú otázku.

           

          Pamäť

           

          Cieľom týchto cvičení je zvýšiť schopnosť zapamätania. Ak nemá dieťa primerane rozvinutú pamäť, môže sa stať, že mu unikajú drobné pokyny dôležité k vykonaniu ďalších činností a jeho výkon potom klesá.

          1. Hra: Čo chýba na stole? Na stôl položíme niekoľko ľubovoľných predmetov (6-8),potom niektorý schováme a dieťa háda, čo chýba.
          2. Hra: Čo sa zmenilo?
            1. V miestnosti premiestnime niektorý predmet a dieťa má postrehnúť zmenu v usporiadaní.
            2. Čo sa zmenilo na mame, na ceste do MŠ a pod.
            3. Postavíme stavbu z kociek a opäť po prezretí niečo zmeníme.
          3. Nácvik pamäti pre slovné celky začíname s čítaním jednoduchých riekaniek s obrázkami. Čítame najprv sami, potom pri opakovaní necháme dieťa jednoduché slovné celky dopĺňať, opakovať, až postupne zvládne riekanky celé.
          4. Necháme dieťa vybavovať jednoduché odkazy, rozprávať čo robilo v našej neprítomnosti a pod.
          5. Dieťaťu povieme vetu – najprv s piatimi slovami, napr.: „Peter vstal a umyl sa.“ Dieťa vetu opakuje. Počet slov vo vetách postupne zvyšujeme.
          6. Pri čítaní príbehov a rozprávok sledujeme pozornosť dieťaťa. Ak je unavené, prestaneme a pokračujeme o chvíľu. Potom dieťa necháme rozprávať samostatne, najprv za pomoci obrázkov- je nutné vyberať bohato ilustrované knihy alebo časopisy pre deti (Slniečko, kreslené seriály a pod.)

          zdroj : internet